close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Říjen 2007

Balada vrytá do steny chrámu

18. října 2007 v 13:37
Sedím na schodoch z kameňa,
uprostred kamenných stien,
lúč slnka cez okno premieňa
skutočnosť v tajomný sen.

Stráži ma pár bájnych hrdinov,
deväť sôch z mramoru postáva tu,
bojím sa pohnúť, že ozvenou
prebudím ich telá k životu.

Za oknom preletel nejaký tieň,
možno len holub pristáť chcel
v trhline prastarých kamenných stien,
keď hniezdo nenašiel.

Možno chcel iba letmo nakuknúť,
kto sedí v zabudnutom
kostole na schodoch, bojí sa hnúť,
žije a prahne za životom.

Sedel som tam takmer bez dychu,
počul som, ako si vietor pískal
v trhlinách stien smutnú pesničku,
stáročia vrytú do skál.

Bola to pesnička o láske,
o ľuďoch, ktorí tu žili,
o prvej slze a vráske,
čo do ich tvárí sa vryli.

Pri tomto oltári s prsteňmi zo zlata,
povediac "áno" boli svoji,
a o rok tá istá nevesta,
no s iným mužom pri tomto oltári stojí.


Osud, alebo náhoda...

18. října 2007 v 10:39 | život sám...
Sedím pri okne, vonku je ešte trochu hmla a teplota na teplomeri vystúpila ledva na 6°C. Príroda je akoby zaliatá krvou. Všade vládne taký zvláštny, až desivý pokoj. Ani jeden z tých červeno-zlatých listov sa nepohne. Možno sa boja, že aj pri najmenšom pohybe by spadli na zem. Držia sa zo všetkých síl, aj keď vedia, že tu už dlho nebudú. Vedia to, ale nemôžu a nechcú tomu uveriť. Veď vydržali letné búrky, smršte a krúpobitia. Prečo by ich mal premôcť jemný jesenný vánok?
Ani my často nechceme uveriť, že niečo je osud a nijakým spôsobom to nezmeníme. Hovoríme, že osud je len výmyslom a výhovorkou tých, čo si nevedia zariadiť svoj život podľa seba. Pravda je však iná. Bolo by možné žiť podľa vlastných predstáv, ak by hral osud proti nám? Môžeme si plánovať krásnu ženu, veľa detí, ale čo ak tá pravá niekde zablúdi? Či nie je osud, keď sa stretnú dvaja ľudia, ktorí sa majú nadovšetko radi? Osud... alebo náhoda?
Sedím pri okne, vonku je ešte trochu hmla a teplota na teplomeri vystúpila ledva na 6°C. Sedím tu a pri pohľade na ten mŕtvy svet za oknom premýšľam, či ťa ten neúprosný osud, milá moja neznáma, niekedy zavedie aj ku mne.